Zašlá sláva soľného jazera Urmia v Iráne

Tyrkysové vody jazera Urmia boli v minulosti jednou z hlavných turistických atrakcií Iránu. Voda jazera je v súčasnosti sfarbená červenými riasami a baktériami a jeho plocha sa zredukovala o takmer 80%.

Pôvodní obyvatelia dnešného Iránu nazývali soľné jazero Urmia ako „tyrkysový drahokam Azerbajdžanu“ a kedysi bolo druhým najväčším jazerom so slanou vodou na Strednom Východe, pričom zaostávalo iba za Kaspickým morom. Predstavovalo vyhľadávanú destináciu jednak pre rôznorodé populácie vtáctva, aj pre nadšených turistov. Tento jedinečný prírodný fenomén ukrytý v severozápadnom Iráne však od sedemdesiatych rokov minulého storočia postupne upadá. To je spôsobené čiastočne vplyvom prírody a sčasti všadeprítomným ľudským pôsobením. Výsledkom postupného procesu ekologického úpadku je skutočnosť, že celková plocha jazera Urmia sa v priebehu 30 rokov zredukovala takmer o 80%.

V súčasnosti by ste tu už márne hľadali majestátne plameniaky, ktoré sa kedysi bezstarostne prechádzali po plytčinách tejto biosférickej rezervácie zapísanej v zozname UNESCO a pochutnávali si na garnátoch v slanom náleve. Minulosťou sú aj mnohé druhy miestnych pelikánov, volaviek a kačíc. Toto jazero sa tešilo mimoriadnej popularite aj medzi návštevníkmi, ktorí vyhľadávali terapeutické účinky jeho vody s obzvlášť vysokým obsahom soli. Aj tí sem však v súčasnosti zavítajú už iba zriedkavo.

Svedectvami zašlej slávy Urmijského jazera sú schátrané drevené móla, ktoré končia v ničote, zhrdzavené pozostatky výletných lodí čiastočne pochovaných v jazernom sedimente a rozľahlé vyprahnuté soľné pláne. Silné vetry navyše roznášajú túto soľ aj na okolité farmy, čím postupom času znehodnocujú poľnohospodársky využívanú pôdu. Na rovinách v okolí jazera sa často formujú nepríjemné piesočné búrky, ktoré v dôsledku vysokého obsahu soli dráždia oči, kožu a pľúca ľudí dokonca aj v 1,5-miliónovom meste Tabriz. A to sa pritom nachádza až celých 96 kilometrov od jazera Urmia. Vody tohto jazera sa okrem toho v posledných rokoch stali domovom baktérií a rias, ktoré sfarbujú hladinu do červena. V prostredí, ktoré je charakteristické až osemnásobne vyšším obsahom soli ako samotný oceán, tieto organizmy doslova prekvitajú.

Skupina dôchodcov z mesta Tabriz na exkurzii za terapeutickými účinkami jazera Urmia. Jazero však postupne vysychá a ideálnych turistických destinácií ubúda.

Čo sa však skutočne stalo tomuto úžasnému miestu? Odborníci z oblasti vedy tvrdia, že klimatické zmeny výrazne umocnili obdobia sucha a zvýšili maximálne teploty v letných mesiacoch, čo viedlo k zvýšenej miere vyparovania slanej vody z jazera. To je však iba jednou časťou skladačky.

Prázdne budovy a opustené lode niekdajšieho prístavu Rahmanlu.

Inžinieri a odborníci na vodné hospodárstvo poukázali na fakt, že jazero sa nachádza v polovyprahnutej oblasti a trpí v dôsledku vysokého počtu nelegálnych studní, priehrad a zavlažovacích projektov, ktoré odkláňajú vodu z hlavných tokov za cieľom pestovania jabĺk, obilia a slnečníc. Výskumníci už oslovili iránsku vládu s tým, aby zmenila súčasné smerovanie tohto regiónu. Jazero Urmia by sa totiž v opačnom prípade mohlo stať obeťou takzvaného „syndrómu Aralského mora“. Jedná sa totiž o ďalšie prudko vysychajúce bezodtokové slané jazero v strednej Ázii.

Tento vrak výletnej lode je odkazom na rezort Bari, ktorý sa v minulosti nachádzal na brehu jazera Urmia.

V súčasnosti sa konečne zdá, že hlas vedy a zdravého rozumu sa v Teheráne dostal k tým správnym ušiam. Iránsky prezident Hassan Rouhani totiž prisľúbil investovať päť miliárd dolárov do obnovy ikonického tyrkysového jazera. Jeho plán zahŕňa vypustenie istého objemu vody z okolitých priehrad, zdokonalenie zavlažovacích systémov a vysádzanie poľnohospodárskych plodín, ktoré sa vyznačujú zníženými požiadavkami na vodu.

Napriek tomu je však zrejmé, že okrem samotného jazera vysychajú aj niektoré zdroje financovania tejto iniciatívy. Celkové riešenie situácie sa tak zásadne spomalilo a iránsky najvyšší vodca Sajjid Alí Husejní Chámeneí čelí niekoľkým petíciám, v ktorých obyvatelia krajiny požadujú opätovné obnovenie snahy alebo dokonca zapojenie pomoci zo zahraničia.

Rozvojový program Organizácie Spojených národov aktuálne spolupracuje s miestnymi farmármi pri aplikovaní dlhodobo udržateľných praktík v rámci hospodárenia s úžitkovou vodou. Je všeobecne známou skutočnosťou, že vzťahy medzi Spojenými štátmi a Iránom boli v priebehu posledných desaťročí viac než napäté. Obe krajiny však súhlasili so vzájomnou vedeckou spoluprácou na riešení problému obnovy jazera Urmia, ako aj Veľkého soľného jazera v americkom štáte Utah. Obe tieto jazerá sú totiž podobné svojou veľkosťou a zložením.

Ovocné sady v okolí jazera Urmia sú v súčasnosti zavlažované novou metódou. Úžitková voda sa získava recykláciou vody použitej v neďalekých továrňach a k jazeru sa priváža motorizovanými cisternami.

Slnečnicové pole neďaleko jazera Urmia. Niektoré z rastlín sú prekryté umelohmotnými vreckami, ktoré ich chránia pred soľou a piesočnými búrkami.

Zber paradajok v dedine Qalqachi. Hustý paradajkový pretlak je populárnou kulinárskou ingredienciou iránskej kuchyne.Vedecká inštitúcia s názvom National Academies of Sciences, Engineering, and Medicine, ktorá sídli v kalifornskom meste Irvine, zorganizovala v priebehu roka 2016 odbornú konferenciu zameranú na riešenie súčasných environmentálnych problémov. Jeden z prítomných iránskych vedcov predniesol zhromaždeným výskumníkom šokujúce príbehy o mimoriadnej podobnosti medzi Iránom a západnými regiónmi Spojených štátov. V oboch prípadoch bolo totiž zrejmé, že miestna príroda trpí zvýšenou mierou nedostatku vody, ako aj nárastom populácie a poľnohospodárskeho sektora. Pre verejných činiteľov je samozrejme najľahšie všetko zvaliť na rapídne sa meniace klimatické podmienky či nečakané výkyvy počasia.

Maohammad Azmodeh vlastnil kaviareň na brehu jazera Urmia po dobu celých 85 rokov. Ešte pred 15 rokmi mal toľko zákazníkov, že sa vo svojom podniku takmer nevedel ani pohnúť.

Profesor Amir AghaKouchak sa narodil a študoval v Iráne, neskôr emigroval do Spojených štátov a v súčasnosti pôsobí na Kalifornskej univerzite v meste Irvine. Uviedol, že oba spomenuté regióny trpeli v minulosti obrovským suchom. Zásadný problém však nastane až v momente, keď ľudský dopyt po vode prekročí hranicu dostupných zásob tejto komodity. Profesor AghaKouchak povedal: „Ak sa podobné obdobie sucha zopakuje aj v budúcnosti, bude to mať omnoho závažnejšie následky.“

Zdroj: TheGuardian, IFPNews

Mohlo by sa Vám páčiť

facebook facebook
Facebook
Ďakujeme, že zotrvaním na stránke súhlasíte s používaním cookies.