Ako a kde bolo objavené najchladnejšie miesto na Zemi

Ľadovec Langhovde vo východnej časti Antarktídy je posiaty malými jazerami.

Leto je už definitívne za nami a s pomaly prichádzajúcou zimou sa naskytá otázka, do akých extrémov dokáže klesnúť teplota na povrchu našej planéty. Najnovšie satelitné merania získané z najchladnejšieho miesta na Zemi hovoria o tom, že v extrémnych prípadoch sa môže jednať až o teplotu -97,78 °C.

Vedci zaznamenali túto extrémnu teplotu hlboko v srdci Antarktídy, kde v tom čase panovala dlhá a tmavá polárna zima. Namerané hodnoty boli koncom júna zverejnené vo vedeckej publikácii s názvom Geophysical Research Letters. Výskumníci sa domnievajú, že je reč o vôbec najnižšej teplote, ktorú je možné dosiahnuť v našom kúte slnečnej sústavy.

Ted Scambos, hlavný autor predvedenej štúdie a výskumník inštitútu National Snow and Ice Data Center v rámci Coloradskej univerzity v meste Boulder, uviedol: „Extrémne údaje sa nám podarilo namerať na mieste, kde sa Zem blíži k svojim hraničným limitom. Je to tam takmer ako na inej planéte.“

Súvisiace: Príprava na expedíciu do Severného ľadového oceánu

Najnovšie meranie prekonalo dokonca aj predchádzajúci rekord za najnižšiu známu teplotu vzduchu v prírodnom svete – jednalo sa o hodnotu -89,22 °C, ktorá bola zaznamenaná v roku 1983 na ruskej výskumnej stanici Vostok, situovanej neďaleko južného pólu. Ľudia si nemôžu dovoliť vdychovať takýto mrazivý vzduch po dobu viac ako niekoľkých nádychov, v opačnom prípade by totiž mohol spôsobiť poškodenie a krvácanie pľúc. Ruskí vedci pôsobiaci na tejto výskumnej stanici, ktorí sa potrebovali presunúť do exteriéru za cieľom kontroly meteorologických zariadení, boli vybavení špeciálnymi maskami, ktoré zvyšovali teplotu vzduchu pred samotným vdýchnutím.

Smrtiace rokliny

Východná časť antarktickej ľadovej pokrývky sa na prvý pohľad zdá byť plochou rovinou, avšak v skutočnosti je mierne klenutá zo stredu smerom na okraje, v dôsledku čoho pripomína obrovský zamrznutý pancier korytnačky. Výskumná stanica Vostok je umiestnená neďaleko samotného vrcholu tejto masívnej kupoly, pričom pod ňou sa nachádza vrstva ľadu s hrúbkou približne 2,5 kilometra. Stanica sa však nenachádza úplne na vrchole tohto ľadového útvaru – Scambosov tím vedcov práve preto predpokladal, že v najvyššom bode antarktickej ľadovej dosky by dokázali namerať ešte nižšiu teplotu ako pri ruskom meteorologickom komplexe.

Na samotnom vrchole ľadovej dosky však nie sú umiestnené žiadne meteorologické stanice – a aj keby ich tam niekto vybudoval, s najväčšou pravdepodobnosťou by ich v dôsledku neúnosnej zimy nemal kto prevádzkovať a kontrolovať. Tu však nastupujú do hry satelity, ktoré sú schopné snímať teplotu na povrchu ľadu pri prechode nad daným regiónom. Scambos a jeho kolegovia analyzovali satelitné údaje z obdobia niekoľkých rokov, aby tak dokázali spoľahlivo posúdiť, na ktorých miestach antarktickej ľadovej pokrývky klesala teplota vzduchu na najnižšie úrovne.

Samozrejme, v najvyššie položených častiach ľadovej dosky našli asi stovku menších regiónov charakteristických výnimočne nízkymi teplotami. Najchladnejšie miesta sa nachádzali v plytkých priehlbinách v ľade a malých dutinách, kde povrch ľadu nie je dokonale hladký. John Turner, výskumník inštitúcie British Antarctic Survey a spoluautor vyššie uvedenej štúdie, vysvetlil, že dôvodom je pravdepodobne skutočnosť, že studený vzduch klesá do týchto priehlbín, podobne ako sme na to zvyknutí pri údoliach riek či kaňonov.

Turner povedal: „Jedná sa o také plytké priehlbiny, že z diaľky by ste ich pravdepodobne ani nedokázali spozorovať.“

Vzduch sa však už niekoľko centimetrov nad povrchom ľadu zahrieva aspoň o niekoľko stupňov a práve v takýchto miestach bola nameraná predchádzajúca najnižšia teplota okolo stanice Vostok. Scambos so svojím tímom porovnal údaje zo satelitných meraní s dátami pochádzajúcimi z najbližších meteorologických staníc. Následne odhalil, že vzduch v tejto oblasti je o niečo teplejší vo výške ľudskej hlavy, kde dosahuje teplotu približne -93,89 °C. Situácia je však odlišná priamo na povrchu ľadovej dosky, kde sa Vaše nohy dotýkajú snehu – tu bola nameraná teplota o hodnote -97,78 °C.

Scambos poznamenal: „V každom prípade však dúfajte, že Vaše nohy sa nikdy nebudú musieť dotknúť antarktického snehu. To by Vás totiž vôbec nepotešilo.“

Nízka viditeľnosť

Takúto extrémne nízku teplotu je možné dosiahnuť iba vo veľmi špecifických podmienkach. Po prvé, musí sa jednať o zimnú sezónu, teda dávno po skončení polárneho dňa a západe slnka. Po druhé, vzduch musí byť po dobu niekoľkých dní bez pohybu a obloha musí byť úplne jasná, bez akéhokoľvek náznaku oblakov či zvíreného snehu nad ľadovou doskou.

Ľad je síce mimoriadne studený, no napriek tomu vyžaruje malé množstvo tepla. Za normálnych podmienok je väčšina tohto tepla zachytávaná vodnými parami v atmosfére a následne usmerňovaná naspäť k zemskému povrchu. Teplý vzduch sa tak hromadí v najnižších vrstvách atmosféry.

V priebehu najchladnejších antarktických období sa však koncentrácia vodných pár v atmosfére nad ľadovou doskou výrazne znižuje. Scambos vysvetlil, že v týchto intervaloch „nastáva situácia, s ktorou sa nestretávame nikde inde na svete“. Malý objem tepla vyžarovaný ľadovou vrstvou má v takejto situácii možnosť uniknúť až do otvoreného vesmíru, čo spôsobuje, že bezprostredný povrch antarktickej ľadovej dosky ostáva omnoho chladnejším.

Mimoriadne jasné podmienky, ktoré teplote umožňujú klesnúť do extrémne nízkych hodnôt, sú okrem toho ideálne na pozorovanie vesmírnych telies. Práve to je dôvodom toho, že ďalší výskumníci umiestnili svoj teleskop iba niekoľko kilometrov od extrémne chladnej lokality, ktorú objavil Scambos.

Craig Kulesa, astronóm na Arizonskej univerzite a operátor teleskopu špeciálne prispôsobeného antarktickým podmienkam, povedal: „Vodná para v zemskej atmosfére je naším najväčším nepriateľom. Teleskop sme síce umiestnili na toto obzvlášť suché miesto, ale nemáme žiadnu záruku, že sa jedná o najlepšie možné miesto na svete. Je náročné posúdiť, či by nám lokalita vzdialená o 15 kilometrov vyhovovala viac. Nie je to však pravdepodobné.“

Súvisiace: Zašlá sláva soľného jazera Urmia v Iráne

Táto a ďalšie podobné otázky sú však mimoriadne dôležité hlavne v súčasnosti, keď sa v čoraz väčšej miere stretávame so zásadnými zmenami klímy na celosvetovej mierke. Koncentrácia vodných pár v zemskej atmosfére je čoraz vyššia, čo spôsobuje zachytávanie tepla vyžarovaného ľadovcami a jeho spätné usmerňovanie k zemskému povrchu. Teplota priamo na povrchu ľadovej dosky tak nezadržateľne stúpa. Z toho vyplýva, že dokonalých príležitostí na pozorovanie vesmíru bude čoraz menej. Zároveň je tiež zrejmé, že akýkoľvek vedec, ktorý dúfa v objavenie novej rekordne nízkej teploty, má k dispozícii iba veľmi obmedzený čas.

Turner uviedol: „V súčasnosti zaznamenávame narastajúcu koncentráciu skleníkových plynov a vodných pár v atmosfére. V dôsledku tejto skutočnosti očakávame, že Antarktída sa v najbližšej budúcnosti oteplí približne o 3 až 4 °C. To zároveň znamená, že nachádzanie nových oblastí s rekordne nízkymi teplotami bude omnoho náročnejšie, priam nepravdepodobné.“

Archívne fotografie Antarktídy

Pohľad na antarktický ľadovec. 

Veľrybárska loď Terra Nova kotviaca medzi ľadovcami. 

Antarktické tulene sa vyhrievajú na slnku.

Monumentálny ľadovec v porovnaní s výškou objaviteľa, ktorý stojí pod ním.

 

Tučniak chráni mláďatá pod svojimi krídlami. 

Dôstojník lode Terra Nova pózuje so svojím výstrojom. 

Člen expedície Terra Nova.

Pohľad na loď Terra Nova zo zamrznutej jaskyne. 

Zdroj: Sohu, Xuenhua

Mohlo by sa Vám páčiť

facebook facebook
Facebook
Ďakujeme, že zotrvaním na stránke súhlasíte s používaním cookies.